Pre tých z Vás, ktorých zaujíma ako sa z bledo-modro kvitnúcej rastlinky ľanu získa ľanové vlákno, z ktorého je možné neskôr spracovať napr. ľanový obrúsok alebo ľanový motúz, je určený tento článok.
Ako už bolo spomenuté v príspevku Predstavenie ľanu:
Vlákna ľanu sú veľmi silné a zároveň dlhé a hladké, majú vysokú absorpčnú schopnosť a dobrú tepelnú vodivosť. Vďaka týmto vlastnostiam sú ľanové textílie príjemné na dotyk a veľmi dobre sa hodia na teplé počasie alebo ako spodná bielizeň. [1]
Vyššie uvedené je možné ešte doplniť o: „Plátenné ľanové odevy v zime zohrievajú a v lete chladia.“
Prečo v súčasnosti mnohí z nás nenosia ľanové oblečenie (napriek jeho výborným vlastnostiam) a nepoužívajú napr. ľanové utierky, prípadne pri bábätkách ľanové plienky, ale dávajú prednosť výrobkom z bavlny ?
Polia, ktoré kvitli prekrásnymi kvietkami rastliniek ľanu, sú už takmer minulosťou. Na území Slovenska od polovice 19. storočia začala postupne klesať domáca výroba ľanových plátien z dôvodu rozširovania dovážaných lacnejších bavlnených priadzí a továrensky vyrobených bavlnených tkanín.
Našťastie sa pestovanie ľanu a jeho spracovanie na plátno zachovalo až do súčasnosti a ľanové produkty si získavajú čoraz viac sympatizantov. Dokonca sa nájdu aj takí, ktorí oživujú tradičné spracovanie ľanu. Cesta k ľanovému plátnu nie je jednoduchá a vyžaduje si veľa rúk a poctivú prácu.
Pestovanie a trhanie ľanu
Ľan môže rásť na ľubovoľnej pôde, ktorá je vhodná pre plodiny.
Najvhodnejšie pôdy pre pestovanie ľanu sú pôdy hlinitopiesočnaté, hlinité až piesočnatohlinité so slabo kyslou reakciou pH 5,5 – 6,5. [2] Prospieva mu vlhké a teplé podnebie.
Keďže ľan je kultúrnou rastlinou, počas jeho klíčenia a skorého štádia rastu musí byť v jeho blízkosti dôkladne odstránená burina. V našom podnebí sa ľan vysieval v období od apríla do mája. Za najvhodnejší deň na siatie ľanu sa pokladal 15. máj (na Žofiu).
Rastliny kvitnú v júli až v auguste, následne sa vyvinú hlávky so semenami a rastlina je pripravená na zber, čo sa nazýva aj trhanie. Ľan je väčšinou trhaný zelený, nie úplne vyzretý, aby sa získalo jemnejšie vlákno.
Na Slovensku sa ľan pestoval hlavne na Orave, Spiši a v Šariši. V 18. storočí bola v týchto oblastiach výroba plátna a jeho predaj ťažiskovým zdrojom príjmov veľkej časti vidieckeho obyvateľstva. [3]
Pletie ľanu [1]
Zber ľanu [1]
Sušenie
Po trhaní ľanu je potrebné rastlinu vysušiť. Po zbere sa ľan zviazal do snopov a tie sa povešali na sušenie.
Sušenie ľanu [1]
Drhnutie, rafanie
Po vysušení sa ľan drhne, aby sa hlávky so semenami oddelili od stoniek. Dá sa to robiť ručne, ale s najväčšou pravdepodobnosťou sa v minulosti používal zvlnený hrebeň. Jedná sa o veľký hrebeň, cez ktorý sú stonky ťahané za účelom uvoľnenia hlávok so semenami. Tento nástroj je známy ako na egyptských nástenných maľbách, tak aj z nedávnych historických nálezov. [1]
Drhnutie ľanu [1]
Hlávky padali na pripravenú plachtu a nechali sa na slnku vysušiť a popukať. Takto sa získali semená na novú sejbu alebo na lisovanie oleja, ktorý má široké využitie. [1, 3]
Máčanie, rosenie ľanu
Máčanie je proces uvoľňovania vlákien zo zvyšku rastliny. K uvoľneniu dôjde bakteriálnym procesom, počas ktorého sa uvoľňuje pektín A a lignín, ktorý drží rastlinu pohromade. Najlepšie je realizovať máčanie ponorením vo vode. Rastliny plávajú na hladine, preto musia byť zaťažené. V závislosti od teploty proces môže trvať niekoľko dní až 2 týždne. Máčanie sa môže vykonávať buď v stojatej vode alebo v pomaly tečúcej vode. Ak sa vykonáva v stojatej vode, voda musí byť po určitom čase vymenená, aby sa vlákna nezačali rozpadávať. Z uvedeného dôvodu musí byť proces máčania monitorovaný. Po dokončení máčania sa musia rastliny opláchnuť, aby sa bakteriálny proces zastavil [1].
Máčanie ľanu [1]
Alternatívou k máčaniu vo vode je rosenie. V tomto prípade sú stonky rozložené v tenkej vrstve na trávnatom poli. Rastliny sú položené v dlhých radoch a musia byť pravidelne obracané, aby mohli mikróby pôsobiť rovnomerne na ich obidve strany. [1]
Po skončení procesu máčania alebo rosenia sa nechajú rastliny znovu vysušiť.
Rosenie ľanu [1]
Lámanie
Lámanie stoniek je jednoduchý mechanický proces na zlomenie pazderia, ktoré bude odstránené v nasledovnej fáze. Stonky sa systematicky udierajú, až kým sa drevité časti neodlomia a začnú sa uvoľňovať z vlákien. To možno dosiahnuť rôznymi nástrojmi. [1] Jedným z nich je drevený nôž pohybujúci sa v drevenom žľabe vyobrazený na nasledovnom obrázku, na Slovensku nazývaný napr. trlica.
Lámanie ľanu [1]
Trepanie
Obdobne, ako na lámanie stoniek ľanu, aj na trepanie ľanu boli v minulosti používané rôzne spôsoby. [1]
Na Slovensku bolo trepanie ľanu realizované tzv. poteračkou, triečkou, trepačkou. Podobala sa trlici, ale pozostávala z dvoch nožov a dvoch žľabov. [3]
Ďalší zo spôsobov je použitie dreveného noža a drevenej dosky. Pazderie sa odstraňovalo a vlákna sa vyhládzali pohybom dreveného noža smerom nadol pozdĺž vlákien, ktoré boli prehodené cez drevenú dosku. [1]
Trepanie ľanu za použitia dreveného noža a drevenej dosky [1]
Česanie ľanu
Česanie je posledný proces pred pradením. Vlákna sú ťahané cez hrebeň, v ktorom sú husto nabité dlhé hroty. Účelom česania je odstrániť posledné nečistoty a narovnať vlákna tak, aby z nich bolo možné vytvoriť spriadateľné zväzky. Vlákna sa prečesávali niekoľkokrát cez hroty, čím sa rovnali, čistili a triedili. Najdlhšie vlákna sa nazývajú povesno, kratšie pačesy a odpadové zreby [3].
Pripravené hrste vláken sa na jednom konci skrútili do hlavičky a spletali do venca. Takto pripravený ľan sa odložil na zimu, kedy sa priadlo.
Hrebeň z obdobia neolitu, Švajčiarsko. Vľavo: originál. Vpravo: rekonštrukcia [1]
Česanie ľanu [1]
Výsledok česania ľanu: odpad, krátke vlákna na hrubé priadze a dlhé vlákna na jemné priadze [1]
Pradenie (spriadanie), navíjanie, snovanie, tkanie, rezanie a šitie
Ľan musí prechádzať niekoľkými fázami ešte predtým, než je pripravený podrobiť sa šitiu odevu.
Podrobnejšie sa tomu bude venovať ďalšia časť článku s názvom „Od ľanového vlákna k ľanovému plátnu“.
Použitá literatúra:
[1] Ribe Viking Centre & University of Southern Denmark: FROM FLAX TO LINEN Experiments with flax at Ribe Viking Centre, Esbjerg, 2011 (s milým povolením riaditeľa organizácie Ribe Viking Centre pána Bjarne Clement)
[2] Katedra rastlinnej výroby, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre: Ľan siaty. [cit. 2018-06-24] URL: <http://www.krv.fapz.uniag.sk/plodiny/Lan%20siaty.pdf>
[3] Považské múzeum v Žiline: Utkané z ľanu, máj 2001.
Zaradenie článku:
- Články
